Môj príbeh

Cieľom blogu je na základe mojich skúseností ukázať ľuďom, ako jednoducho sa dá pracovať s mysľou pri akejkoľvek činnosti. Pre mňa je to špeciálne oblasť športu, ku ktorej sa chcem prostredníctvom článkov vyjadriť. Nechcem ľuďom hovoriť ČO a AKO majú robiť. Píšem o tom, ako mne pomocou hravých princípov fungujú veci pri výkone, či ide o tréning alebo samotné preteky.

Mám 26 r. a vyštudovala som psychológiu. Vzdelávanie v tejto oblasti mi dáva možnosť iného pohľadu. Chcela som robiť viac než len šport, chcela som robiť šport SO ZMYSLOM a VEDOME. Baví ma prepájať myseľ s činnosťami, ktoré fyzicky vykonávame a práve prostredníctvom hry a uvažovania zameraného na riešenie by som chcela ukázať iným, ako jednoducho a rýchlo môžu veci fungovať pomocou zmeny jediného slova, ktoré si v mysli hovoríme.

„Chcela som robiť viac než len šport, chcela som robiť šport SO ZMYSLOM a VEDOME.“

Vášňou k športu to nezačalo. Začalo to s obdivom jazdeckého športu a tak vznešených zvierat akými kone sú, so zmyslom pre hru a objavovanie nových možností. Kone nehodnotia. Je im jedno čo na sebe máte, či ste úspešní alebo pekne upravení. Nezáleží na tom, či máte ruky dve alebo jednu, chcú sa len dobre cítiť vo vašej spoločnosti. Práca s koňmi mi každý deň ukazovala zrkadlo mojej osobnosti a nie vždy to bolo príjemné. Veľakrát bolo ego silnejšie a o to ťažšie bolo učenie sa, čo to tá pokora vlastne je. Kôň nie je bicykel, je to živá bytosť. Nevie sa sám o seba postarať po ťažkých pretekoch, kedy ma oddane niesol na chrbte dlhé kilometre. O to silnejší zmysel k zodpovednosti trpezlivosti a vytrvalosti som si vďaka tomuto druhu športu vybudovala. Napriek všetkému času, ktorý som počas celých rokov denno-denne trávila pri týchto zvieratách, napriek ťažkej práci od vynášania fúrikov hnoja v lejaku až po chladenie a bandážovanie nôh koňa po preteku a napriek hodinám stráveným v sedle za akéhokoľvek počasia, som ten šport stále milovala. Bolo to pre mňa tým najlepším učením doposiaľ.

Často som sa stretávala s názorom, že to čo robím je skvelé, priam idylické. Ja som ale s objavovaním všetkých možností postupne zisťovala, že mi niečo chýba. Nevedela som, čo to NIEČO môže byť. Jediné čo som v hlave mala, bola čoraz silnejšia myšlienka, že chcem v sebe objaviť ešte viac. Viac hravosti s mojim telom, potenciálom a možnosťami, ktoré mám. Jednoducho mi dlhodobo niečo chýbalo a ja som vedela, že sa CHCEM posunúť a využiť všetky nadobudnuté návyky, ktoré sú pre úspešnosť v akomkoľvek športe nevyhnutné. Po dlhšom zvažovaní som sa ROZHODLA pre zmenu. Keď ste roky zvyknutí na istý systém fungovania či nejakú úroveň v športe, zmena nemusí byť vždy jednoduchá. Môžem napísať, že ani nebola. Častokrát som sa pre moju pohodlnosť a ego uchyľovala k tomu, že som videla všetky tie veci týkajúce sa celého môjho nového fungovania úplne čierne. Hovorím tomu “mentálna masturbácia“. Samozrejme, že takýto stav bez hravosti zabíja kreativitu a prináša stratu energie. Určite však neprináša riešenia.

To, že vám je dobre a smerujete správne, bude zaujímať len menšinu.“

Je až príliš jednoduché hovoriť o tom, AKÍ ste. Môžete byť pre ostatných pekní, hlúpi, múdri alebo chudobní. Nemusí sa vám dariť a môžete byť znudení životom. Jediné, čo vás pri takomto (NE)fungovaní mysle napadá, sú výhovorky prečo to nejde. Hovorte o tom druhým a budú vás počúvať. Budú totiž radi, že je na tom niekto iný horšie než oni. To, že vám je dobre a smerujete správne, už bude zaujímať len menšinu. Na otázku PREČO si odpovedzte sami 😊. To vás však k cieľu neposunie. Oveľa dôležitejšie je vedieť, KTO ste a KDE sa chcete dostať.

Zmena je skvelá keď ste rozhodnutí, že ju chcete. Je tiež fajn vedieť, ČO vlastne chcete a AKO to uskutočníte. Ja som zmenu CHCELA a som vďačná za vedomosť o tom KTO som, KDE, AKO a PREČO smerujem.