#8 BEZ NOVÉHO CIEĽA VYPRCHÁ NADŠENIE

 „A čo potom, keď dosiahneme náš cieľ? Potešme sa z toho a nastavme si ďalší.“

Koľkokrát sa vám stalo, že ste si stanovili cieľ a reálne ste prišli až k nemu? Uvažovali ste niekedy nad tým, ako ste to urobili? Napadlo vám pritom, že na to aby ste sa dostali až k výsledku, robíte najskôr prirodzene malé kroky, ktorými sa tam nakoniec dostanete? Hovorí vám niečo známa formulka: „Cesta je cieľ?“

Pokiaľ si ľudia prejdú všetkými tými počiatočnými vecami od zlého pocitu z nedostatku až k pocitu, že by mali niečo zmeniť, nastane ten moment kedy si určia, kam by sa chceli dostať. Hovoríme tomu cieľ. Mohla by som písať o cieľoch (predsavzatiach) do nového roka, o tých pracovných či športových. Nech už je cieľ akýkoľvek, sme motivovaní niečím novým, v hlave máme tú predstavu ako by to malo vo výsledku vyzerať a máme pocit, že nič nás nemôže zastaviť. Po pár dňoch ale veľa ľudí zistí, že spolu s naším rozhodnutím niekam smerovať, prichádzajú ďalšie menšie záležitosti, ktoré je potrebné urobiť ešte skôr. Málokto si však uvedomuje, že práve tie sú dôležitou súčasťou procesu.

Veľakrát som pri mojom smerovaní v športe uvažovala o tom, či mať konečný cieľ stačí. Prišla som na to, že nie. Či už išlo o tréning a upevňovanie si naučených zručností, alebo o učenie sa nových vecí, prípravu na sezónu a samotné preteky, všetko si vyžadovalo najskôr kroky, ktoré bolo potrebné si zvedomiť pre požadovaný konečný výsledok. S takýmto prístupom mi to išlo nie len ľahšie, mala som v tom väčší poriadok ale aj lepší pocit z celého procesu smerovania. Vždy bolo podstatné vedieť, AKO ten cieľ dosiahnem. Kroky, ktorými sa postupne dostanem tam, kam sa dostať chcem, nazývam čiastkové ciele. Keď to zhrniem, v konečnom dôsledku je pre mňa teda potrebné, určiť si okrem KONEČNÉHO cieľa aj tie ČIASTKOVÉ. Následne to vyzerá tak, že keď si stanovím čo bude konečným výsledkom, pridám si k nemu minimálne 3 čiastkové menšie ciele a postupným dosahovaním týchto menších krokov, sa môžem úspešne dostať z bodu A do bodu B. To sú presne tie “nečakané“ mále záležitosti, z ktorých si tie čiastkové ciele vyskladáme.

Cesta nie je cieľ.“

Keď som už mala nejakých pár km odbehnutých, uvažovala som o tom, čo bude mojim cieľom pre najbližšie mesiace. Okrem toho som tiež premýšľala nad tým, či je dôležitejší čiastkový alebo konečný cieľ, či v tomto prípade môže fungovať jeden bez druhého. Názor je samozrejme na každom z vás. Ja som vďaka vlastnej skúsenosti opäť zistila, že o niečo zásadnejšie sú práve tie ciele, ktoré udávajú správny smer a teda tie čiastkové. Konečný cieľ je čerešničkou. Na strane druhej som presvedčená, že pokiaľ by som nemala aj cieľ KONEČNÝ, nemala by som motiváciu ísť dopredu. Presne to je ten pomyselný obrázok, ktorý potrebujem mať pred očami na to, aby som vedela, ako to má vo výsledku vyzerať. Z toho mi vyplýva, že oba tieto atribúty sú pre požadovaný výsledok potrebné, a že známa veta „cesta je cieľ“ neplatí. V mojom ponímaní je cesta cestou a konečný cieľ cieľom. Vzájomne sa dopĺňajú, pretože bez cesty sa nedostanem k výsledku a zároveň, keby sme nevedeli aký chceme výsledok, cestu by sme nevedeli naplánovať. Napriek tomu to neznamená, že nemáme mať radosť už pri samotnom procese smerovania. Práve naopak, je potrebné baviť sa už pri tom, ako pracujeme na dosiahnutí toho, čo sme si zaumienili.

A čo potom, keď dosiahneme náš cieľ? Potešme sa z toho a nastavme si ďalší. Určite sa nájdu takí, ktorým stačí vo výsledku uspieť (akýkoľvek výsledok definovaný ako cieľ) a majú pocit, že tam ich cesta končí. Napriek tomu si myslím, že je fajn nezaseknúť sa pri dosiahnutom cieli a nemyslieť si, že  už netreba ďalej napredovať. Občas sa stáva, že niekto dosiahne výsledok aký chcel a má z toho takú radosť, že z nej žije ďalší pol rok, až kým sa to nestane všedným. Veľmi ľahko sa tým dá skĺznuť do stereotypu a do dlhodobo otrávenej nálady zo stagnácie. Som presvedčená o tom, že ľudia sú prirodzene tvorivé bytosti so zmyslom pre kreativitu, pre akékoľvek stále smerovanie niekam a osobný rast. Keď napredujeme, rastieme, učíme sa a dosahujeme vopred stanovené ciele, prichádza tak prirodzený DOBRÝ POCIT z nášho rozvoja.

Je pre mňa potrebné určiť si okrem KONEČNÉHO cieľa aj tie ČIASTKOVÉ.“

V úplných začiatkoch môjho behu, som si stanovila cieľ- zabehnúť 10 km pod hodinu. To som síce splnila ale tešila som sa len chvíľu. Následne na to som bola hlavou pri otázke: „čo ďalej?“ Tú formu, ktorú som vtedy mala, som nepovažovala za postačujúcu a určite nie konečnú. Od vtedy mám v hlave a pred očami opäť nové ciele a aj vďaka nim som sa posunula tam, kde momentálne som. Chcem tým povedať, že bez nového cieľa/motivácie jednoducho vyprchá nadšenie z akéhokoľvek nášho ďalšieho fungovania/bytia.

Výber kvality samotného smerovania je len a len na nás.“

Keď by som chcela uviesť celkom jednoduchý príklad k tejto téme, mohla by som napísať o úplne bežnej situácií, akou je pečenie koláča. Vo výsledku budeme očakávať, že bude lahodný a bude chutiť všetkým. Čiastkovými krokmi, ktorými sú pridanie tých správnych ingrediencií a ich následné zmiešanie, sa dostávame k samotnému pečeniu. Výsledkom bude chutný koláč, ktorým ponúkneme partnera a vychutnáme si všetku tú chválu na našu adresu =DOBRÝ POCIT.

Zadávanie cieľov je celkom prirodzené pri akejkoľvek našej aktivite. Pri veciach, ktoré máme zautomatizované sa na postupné kroky prirodzene občas zabúda. Určite neuvažujeme o tom, že kým nakúpime v potravinách zeleninu (konečný cieľ), je potrebné najskôr zdolať 500 metrov (čiastkový cieľ) kým tam prídeme. Niekde v hlave však máme, že prejsť do toho obchodu pred samotným nákupom samozrejme musíme. Pečenie koláča, nákup alebo vytúžený výsledok na pretekoch. Či už nad tým uvažujete alebo nie, neustále niekde smerujeme. Výber kvality samotného smerovania je len a len na nás.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *