#6 AK TO NEMÁM ROBIŤ NA 100%, TAK POTOM VÔBEC

„Na rozdiel od tých bežných denných vecí, v oblasti športu sa chcem stotožniť s tým najlepším.“

Čo znamená 100 percent? Nedovolím si napísať, že u každého rovnako merateľnú hodnotu. Sú ľudia, pre ktorých to znamená 3 hodiny športu do týždňa, radosť z pohybu a výsledný dobrý pocit na konci siedmeho dňa. Potom sú takí, ktorí si splnia dva zo štyroch cieľov a uspokoja sa s týmto výsledkom. Jednoducho pre každého pojem sto percent predstavuje niečo iné. Pre mňa to znamená, že pokiaľ si stanovím nejaký cieľ, chcem aby vyzeral do detailu presne tak, ako si ho na začiatku vizualizujem.

Keď hovorím o veciach, ktoré sú pre mňa prioritné, potom je pre mňa na prvom mieste urobiť ich najlepšie ako som len schopná. Niekedy sa mi stáva, že táto vlastnosť je pre mňa viac zaťažujúcou. Pri bežných povinnostiach, ktoré sa dejú denno-denne preferujem jednoduchosť, pokoj, ľahkosť a nenáročnosť. Zbožňujem keď veci fičia bez problémov, bez námahy, hladko a v čo najväčšom kľude. Samozrejme, že aj pri bežných veciach som spokojná, keď viem kam smerujem a mám v tom poriadok.

Čo sa týka športu, väčšina z nás má radšej napredovanie, ktoré netrvá večnosť. Pre mňa je preto občas ťažké uplatniť v praxi trpezlivosť a dať čas všetkému od rozvoja nových zručností až po zlepšovanie výsledkov vo výkone. Keď k tomu pridám to, že šport je pre mňa jednou z najdôležitejších záležitostí, o to viac. Na rozdiel od tých bežných denných vecí, v tejto oblasti  sa chcem stotožniť iba s tým najlepším. Preto je pre mňa občas ťažšie prijať fakt, že ešte nie som tam kde by som chcela byť, že pre výsledky si treba ísť postupne, že maximálna výkonnosť sa nedá dosiahnuť z týždňa na týždeň a podobne. V tomto prípade by to pre mňa totiž mohlo znamenať ideálny stav a teda na sto percent využitý potenciál. Zbožňujem sledovať všetkých tých, ktorí sú odo mňa lepší a nechávať sa nimi motivovať/inšpirovať. Chcem čo najlepšie vypozorovať to, pomocou čoho napredujú oni a učiť sa všetky tie maličkosti. Okrem toho, každá ich rada je pre mňa niečím, čo mi pomáha tiež.

Možno to má niekto podobne ako ja a občas zažíva ten pocit, že to čo robí – nestačí. Má pocit, že nerobí maximum pre to, aby sa posunul. Občas si dávam otázku: „Čo je tých mojich 100% a maximálne možne využitý potenciál v daný moment s možnosťami, ktoré momentálne mám?“ Takéto uvažovanie môže byť do istej miery limitujúce, pretože vytvára v hlave tak trošku neporiadok. Na jednej strane chcete urobiť čo najviac a na druhej strane to nejde hneď. Na strane jednej si poviete, že dnešný tréning bude úplne podľa predstáv a na druhej strane to dopadne inak, pretože telo sa zo všetkým novým zoznamuje. Nech už to majú ľudia akokoľvek myslím si, že pokiaľ ideme pracovať na niečom, v čom chceme byť skvelí či najlepší, no zároveň to nerobíme V DANÝ MOMENT najlepšie AKO VIEME (tých našich sto percent), je to strata času a môžeme ísť robiť radšej niečo iné. 

Myseľ je zázračná v tom, že vie telu prikázať čo má urobiť. Ide to však len vtedy, pokiaľ ste bdelí.”

KĽÚČOVÝM pri takomto uvažovaní (podľa mňa) a PRE MŇA je, doslova naplánovanie si toho, čo bude v daný tréning pre mňa tých postačujúcich 100%. Tým pádom mám v hlave ujasnené, čo je pre mňa v ten deň uspokojujúce. Samozrejme, záleží to vždy na situácií. Hovorím o tom, že keď mám chrípku a vysokú teplotu, bude pre mňa mojich 100% vyležať horúčku a dopriať telu odpočinok. 

Myseľ je zázračná v tom, že vie telu prikázať čo má urobiť. Ide to však len vtedy, pokiaľ ste bdelí. Zároveň, telo je schopné toho, čo mu myseľ prikáže. Možno to znie komplikovane, ale v konečnom dôsledku nie je. Veď všetku aktivitu, ktorú robíme od základu akým je spánok až po radosť z akéhokoľvek výsledku, má na svedomí hlava.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *