#13 ŠŤASTIE AKO OTÁZKA VOĽBY

,,Šťastie je pre mňa otázka voľby a postoja”

Šťastie pre mňa znamená hlavne pocit. Pocit naplnenia a dostatočne veľkej spokojnosti. Slovo šťastie používam skôr v spojitosti so slovíčkom BYŤ – byť šťastný. Šťastie pre mňa neznamená vlastniť šťastie. Je to pre mňa emócia radosti, dobrého pocitu z naplnených potrieb – jednoducho akási celková spokojnosť s tým čo mám a čo robím, kde sa nachádzam a kam smerujem. Vo výsledku to znamená, že šťastie je pre mňa otázkou voľby krokov, ktoré podnikám a tiež postoja. Na základe toho som schopná svoje potreby naplniť a užívať si zo seba dobrý pocit – dobrý pocit z dosiahnutých výsledkov a naplnených potrieb v každej oblasti (potreby sú u každého individuálne).

,,Napadlo Ti niekedy opýtať sa konkrétneho človeka AKO k tomu šťastiu prišiel?”

A čo s často vyslovovanou vetičkou: „Prečo nemám také šťastie ako on?“Mnoho ľudí  považuje šťastie za PRÍČINU zdarných výsledkov. Jednoducho hovoria o šťastí ako o príčine, na základe ktorej sa nám niečo darí alebo naopak nie. Určite si sa aj ty stretol s touto vetou o šťastí napríklad vtedy, keď sa ľudia rozprávali o niekom, komu sa niečo podarilo (získať, vytvoriť, dosiahnuť, zažiť atď.).

,,Sú veci, ktoré vieme ovplyvniť naším konaním a potom sú tu tie, ktoré ovplyvniť nevieme. Čo nám ostáva potom?”

Pokiaľ by som vnímala šťastie ako mnoho iných ľudí, považovala by som ho teda za atribút, predpoklad alebo podmienku toho, aby som dosiahla moje ciele a to, po čom túžim. Celé moje smerovanie, nastavenie, vzťahy, materiálne veci, ktorými disponujem ale do istej miery AJ zdravie by som mohla pripísať šťastiu a boli by od neho závislé. To by sme potom všetci mohli sedieť doma na gauči a čakať, čo sa stane. Mohli by sme očakávať, že budeme skvelí v športe alebo by sme mohli dúfať, že budeme mať šťastie a na vysokú školu nás vezmú bez podania si prihlášky.

Keď prídem unavená z práce a na stole si nájdem teplú večeru od partnera, je to šťastie? Pocit to bude dobrý ale aj ten partner, ktorý ma doma čaká je výsledok akéhosi môjho výberu a krokov. Teplá večera plus nasýtený žalúdok = uspokojená potreba a u niekoho aj pocit šťastia.

„Akcia plodí reakciu.“

Sú veci, ktoré vieme ovplyvniť naším konaním a je to každému jasné. Potom sú tu tie, ktoré ovplyvniť nevieme a v takých situáciách ich pripisujeme akejsi vyššej sile či energii – u mňa je to Boh. Napriek tomu aj v takýchto situáciách máme vo svojich rukách vo výsledku aspoň náš POSTOJ, ktorý môžeme zaujať. Na základe neho sa vieme opäť rozhodnúť, aké bude naše ďalšie konanie. Je jasné, že pokiaľ si podám žiadosť do zamestnania, sú dve možnosti. Na danú pozíciu ma vezmú alebo nie. Vtedy už neviem priamo ovplyvniť, či sa moje vystupovanie (ktoré v mojich rukách je) páči ľuďom na pohovore. Ale v tomto prípade platí známa veta: „Pomôž si človeče, aj pán Boh Ti pomôže“. Jednoducho viem, že som si podala žiadosť a urobila som všetko čo som v tomto prípade mohla urobiť. Je potrebné si uvedomiť, že som využila svoje schopnosti, znalosti, networking atď. – aktívne som pracovala a podieľala sa na niečom. Pokiaľ si žiadosť nepodám, každému snáď bude jasné, že ma na 100% do daného zamestnania nezoberú. Totiž akcia plodí reakciu a keď sa chcem niekam dostať, potrebujem podniknúť kroky, ktorými to doslova zariadim.

Nájde sa však aj skupinka ľudí, ktorá akékoľvek dianie pripisuje práve šťastiu. Títo ľudia  sú presvedčení, že akákoľvek naša činnosť nie je potrebná. Rozdiel medzi tými  “NEšťastími“ a “šťastnými je veľmi ľahké uhádnuť. Dlhodobá práca na sebe, rozhodnutia a AKTIVITA sú tým tajomstvom, vďaka ktorému má niekto “šťastie” a iný nie. Už menej ľahko sa počúva, že to kde sa nachádzame je priamo závislé od nášho konania a teda je to na nás.

,,Aký je to pocit, prevziať zodpovednosť za svoje činy?”

Vo výsledku, šťastie a dosiahnutý úspech sú pre mňa dve absolútne odlišné veci, ktoré sa nedajú spájať. Vnímam to tak, že šťastie je teda môj dobrý pocit – som šťastný a cítim sa tak aj vďaka dosiahnutým cieľom, dobrým vzťahom atď. Úspech je na rozdiel od toho výsledkom niekoľkých krokov, ktoré sme schopní/ochotní podniknúť smerom k nejakému požadovanému cieľu.

„Prečo nemám také šťastie ako on?“

Človek môže mať rôzne dôvody, prečo zmenu neurobí. Pri zmene zamestnania je to napríklad rodina, ktorá je dôvodom strachu (človek nemôže ostať bez peňazí). Napriek tomu si myslím, že keď je už niekto so svojou prácou nespokojný a zároveň si myslí, že ju momentálne nemôže zmeniť, namiesto nadávania na systém môže prevziať zodpovednosť. Zodpovednosť za to, že si tu prácu niekedy dávno vybral. Že vyštudoval /nevyštudoval konkrétnu školu, že urobil rozhodnutia aké urobil.

Aký je to pocit, prevziať zodpovednosť za svoje činy? Pokiaľ to človek neurobí, zvyčajne sa stáva neustále mrzutým, nahnevaným a obviňuje za svoju situáciu okolie. Ľudia, ktorí nie sú spokojní so svojim životom majú plné hlavy životov iných a veria, že šťastie je akási hmatateľná vec, ktorú niekto dostane a iný nie. Zamyslel si sa niekedy nad tým, či si so svojim smerovaním natoľko spokojný, že celú energiu dávaš sebe a vymýšľaniu krokov/rôznych spôsobov, ktoré Ti umožnia zmenu? Napadlo Ti niekedy opýtať sa toho konkrétneho človeka AKO k tomu “šťastiu” prišiel? Keď je niekto úspešný, nie je to preto lebo má šťastie. Je to preto, lebo každý deň zo svojich dvadsiatich štyroch hodín kúsok ukrojí a venuje ho tvrdej práci.

,,Šťastie a dosiahnutý úspech sú pre mňa dve absolútne odlišné veci.”

Ešte stále si myslíš, že výsledok niekoho činnosti sa volá šťastie? Tak to sa volá naivita. A Čo si myslím ja? Myslím si, že si práve pochopil, že rozhodnutie o vlastnom konaní a to kde sa práve nachádzaš či budeš, máš len vo svojich rukách. To máš ale šťastie…

„Môžeš veriť v lepšie zajtrajšky a čakať, že to šťastie príde.. alebo nestrácaj čas nezmyslami a vytvor si ho sám.“

2 komentáre k “#13 ŠŤASTIE AKO OTÁZKA VOĽBY”

  1. dobrý deň, – rád by som sa opýtal na Váš názor, na pocit šťastia. Konkrétne, keď pocit šťastia vytvoria pre danú osobu iné osoby na šport. pretekoch. Nakoľko bez daných osôb by ho nemohol získať. Profi športovec/i sa zúčastní amatérskych pretekov, kde vopred musí/ia vedieť, že bude úspešný a zvíťazí. Aký je to podľa Vás pocit šťastia u daného profi športovca ,keď rovnosť šancí nie je(napr. na pretekoch RedBull400), a výsledok sa porovnáva. Ďakujem za Váš čas a odpoveď.

    1. Dobrý večer, ďakujem z otázku..skúsim na ňu odpovedať tak ako to vnímam ja. Hneď v úvode ste spomenuli príklad, že pocit šťastia vytvoria pre danú osobu iné osoby (v tomto prípade doslova vďaka tomu, že sú výkonnostne horšie ako nejaký zúčastnený profi športovec)..k tomuto napíšem, že by sme najskôr museli poznať, či skutočne to daný človek vníma takto a či mu prináša dobrý pocit (šťastie) neúspech slabšej osoby, čo by mohlo zdanlivo vyzerať ako vyzdvihovanie svojich predností na úkor iných osôb (slabsich sportovcov…) PokiaĽ sa zamýšľam nad touto rovinou, pravdupovediac som sa ešte nestretla s profi športovcom, ktorý by bol šťastný (alebo by ho napĺňal) vyslovene ten pocit, že pokoril nazvime to menej výkonných účastníkov v danom preteku, ani si nemyslim, že ak niekto dosiahne status profi sportovca, ze by to tak bolo a uz vobec by sa tento status nedal dosiahnut takýmto plytkym sposobom.. Čo si ale myslím ja a tiež to tvrdím z vlastnej skúsenosti je, že každý profi športovec sa zúčastňuje vo svojej pretekovej alebo tréningovej sezóne pretekov za účelov vyhrávania, tréningu, napredovania a posúvania svojich limitov bez ohľadu na to, akí športovci a s akou výkonnosťou sa tam prihlásia. Ďalšia vec je tá, že takýto športovec sa vrámci prípravy a tréningu musí zúčastňovať podujatí nie iba na medzinárodnej úrovni. Zároveň, v záujme každého profi športovca by malo byť aj zučastňovanie sa podujatí, kde si zmeria sily s tými najlepšími z celého sveta..(pokiaľ sa vyslovene profi športovec takýchto podujatí nezúčastňuje, otázkou je prečo?..A vtedy by sme možno mohli -diskutovať o tom, že možno práve zo strachu porovnať si sily s tými lepšími- strach z prehry)…Tiež by som rada spomenula, že na preteky ako je redbuLL400 sa môže prihlásiť ktokoľvek a ani ten nazvyme to najlepší dopredu nevie, či sa daného preteku nezúčastní niekto zo zahraničia (pretoze to samozrejme môže) a neprekvapí ho svojim lepším výkonom. Zhrniem to..vo výsledku si myslím, že profi športovec sa akýchkoľvek pretekov zúčastňuje za účelom napredovať a dosiahnuť čo najlepší výsledok akého je schopný vôbec (nie iba na danom podujatí) a to bez ohľadu na to, kto ďalší sa pretekov zúčastní.. Nie vždy ide o pokorenie ostatných, veľakrát ide o zlepšenie si svojho času, výkonu, atď čo tiež prináša dobrý pocit. V tomto prípade by bolo dobré poznať motív konkrétneho športovca a s touto otázkou konfrontovať danú osobu individuálne.
      Majte pekný večer a ešte raz vďaka za otázku 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *