#12 STAČÍ JEDINÁ VEC – PRENIESŤ POZORNOSŤ Z MYŠLIENKY NA MYŠLIENKU

,,Ľudia sú schopní prenášať pozornosť veľmi rýchlo a prirodzene za účelom cítiť sa dobre.”

„AHA, PADÁ HVIEZDA!“ Skutočne si pri tomto krásnom úkaze stihneš želať ešte počas toho ako si všimneš, že padá 1-2 sekundy? Pravda je taká, že kým hviezda padá uvažujeme o tom, aké je to krásne a v mysli si hovoríme  WAU, AHA PADÁ HVIEZDA! Keď sa to stane, až následne POTOM (i keď si to v tej rýchlosti neuvedomujeme) si hovoríme: ,,Želaj si niečo!” Uvažujeme čo a potom si prajeme. Tajomstvo je v tom, že naša čarovná myseľ nie je schopná uvažovať v danom momente o dvoch veciach naraz. 

Keby toto vysvetlenie niekomu nestačilo, použijem príklad, ktorý napísal vo svojej knižke môj známy – kouč a horský vodca Marek Trávniček.

Predstav si obrovského modrého slona ako kráča po námestí. Máš? Teraz skús počítať do desať a na tohto slona nemyslieť. Podarilo sa?

Pokiaľ nie, predstav si žirafu s dlhým krkom, ktorá tvojej susedke obhrýza muškáty na siedmom poschodí. Má to aj výhody, mohol by si sa po krku tejto žirafy šmyknúť dolu a bol by si rýchlejší ako výťah.  Koľkokrát si počas príbehu o žirafe myslel na modrého slona? Gratulujem, prirodzene si preniesol pozornosť.

Vo všetkých situáciách, ktoré si predstavíš to funguje rovnako. Futbalista v zápase smeruje myšlienku na loptu, do ktorej ide kopnúť a následne na miesto kde ju kopne. Akonáhle to urobí, presmeruje svoju pozornosť na ďalší sled hry. Pokiaľ by ostal stáť zamrznutý v predchádzajúcej myšlienke (kopnutie do lopty), ušiel by mu pokračujúci priebeh. Všimni si, že ľudia prirodzene prenášajú pozornosť.

V akejkoľvek situácií, ktorú práve vykonávaš AUTOMATICKY prenášaš pozornosť a ani si to neuvedomuješ. Pokiaľ zistíš, že odpadkový kôš je plný smetí, tvoja myseľ zmení myšlienku od plného koša smerom k tomu, že odpadky by bolo potrebné vysypať. Následne na to niekto prenesie pozornosť k tomu, že sa mu nechce a až potom to ide urobiť. Proces prenášania pozornosti sa počas tejto činnosti ešte niekoľkokrát zopakuje, napríklad počas toho ako vyberáš plné vrece z odpadkovej nádoby v kuchyni a opäť vtedy, keď tvoje kroky smerujú k popolnici. Je množstvo iných príkladov, s ktorými sa stretávaš doma, v práci alebo pri športe. 

„Pokiaľ mi niečo na koni nešlo, mala som tendenciu reagovať zbrklo, rozčúlene a znechutene“.

Je veľmi jednoduché dostať sa zo stavu pohody do stavu nepohody. Zároveň, už je pre nás menej jednoduché vrátiť sa mysľou opäť k niečomu príjemnému. Napríklad počas prebiehajúceho výkonu, ktorý nejde podľa našich predstáv, namotivovať sa tým správnym smerom zrazu nejde tak rýchlo. Presne toto bol môj problém, ktorým som sa zaoberala ešte počas jazdeckého športu. Pokiaľ mi niečo na koni nešlo, mala som tendenciu reagovať zbrklo, rozčúlene a znechutene. Samozrejme, že vďaka tomu mi to nešlo o nič lepšie. Háčik bol v tom, že v takom stave som si nemohla dovoliť zostať pridlho. Počas jazdeckých tréningov či pretekov som nebola sama. Bol tam so mnou kôň, ktorý keď sa pri mne necítil dobre (napríklad počas môjho rozčúlenia), v momente mi dal svojou silou pocítiť aby som tento stav zmenila. Inak by sa ma veľmi ľahko radšej zbavil. Tak ako aj ľudia, kone sa chcú tiež cítiť dobre a bezpečne v každej situácií. Môj parťák mi dal vždy rázne najavo, že sa so mnou necíti dobre pokiaľ pociťujem hnev, rozladenie a podobne. V mojom záujme bolo tento stav rýchlo zmeniť (zmeniť pozornosť), pretože by som sa nerada ocitla na zemi.

Týmto príkladom chcem poukázať na to, že ľudia sú schopní prenášať pozornosť veľmi rýchlo za účelom cítiť sa dobre (v tomto prípade, nechcela som narušiť našu komunikáciu/spoluprácu a následne sa stretnúť so zemou),  radšej som teda bleskurýchle preniesla pozornosť opäť na koňa a prácu s ním – na to, čo som od neho práve vyžadovala. Zrazu to išlo.

Ale čo sa stalo s tak “jednoduchým“ prenášaním pozornosti keď som prestala jazdiť na koni a mojim športom sa stal beh, pri ktorom som iba ja a nik iný? Zistila som, že moja motivácia cítiť sa za každých okolností pri športe dobre už nebola takým silným motívom, pretože mi prestalo hroziť nebezpečenstvo pádu. Ak aj áno, nie z takej výšky s kopancom ako bonus😊. Také “iba“ zakopnutie o kameň predstavuje menšie nebezpečenstvo a to mi zrejme až taký zlý pocit neprinášalo. Vadil mi však ten skutočne limitujúci pocit hnevu alebo rozladenia z toho, keď mi niečo nešlo podľa predstáv. Maximálne som si uvedomovala ako každým krokom pri takomto stave strácam energiu a ako to ide ťažko. Myseľ totiž v takomto prípade oslabuje telo, prichádza pocit pochybností o sebe, kreativita sa vytráca a nápady nemôžu prichádzať. V akejkoľvek situácií pri negatívnych pocitoch energiu strácaš. V mojej hlave sa tvorili myšlienky typu: „Prečo sú rýchlejší?”,  ,,Kedy to už skončí?“  a pod. Z takého stavu plynie demotivácia. Bola som z toho unavená, sotva sa poriadne stihol tréning či pretek začať.

„Preniesť pozornosť z toho ČO MI NEJDE NA TO, ČO CHCEM UROBIŤ A AKO“.

A ako sa tento stav dá zmeniť? Vlastne jednoducho. Na začiatku som písala o tom, že človek nie je schopný myslieť v daný moment na dve veci naraz. Vždy tá druhá myšlienka príde až o niekoľko stotín sekúnd neskôr. Preniesť pozornosť z toho ČO MI NEJDE (to čo mi prináša ten zlý pocit, ako nevládzem a pod.) NA TO, ČO CHCEM UROBIŤ A AKO, predchádza tomu, že sa človek zmení na kreatívneho a nápady spolu s energiou prichádzajú. Myseľ totiž nebude schopná myslieť na to čo ma brzdí. Limitujúce myšlienky som začala zamieňať za proaktívny prístup. Pokiaľ ma teda prepadne situácia, prostredníctvom ktorej nie som schopná udržať si plnú pozornosť na svojom tele pričom čas len tak plynie, potrebujem preniesť pozornosť napríklad na to, že som trénovala a využijem všetko to čo viem a môžem, s motiváciou splniť cieľ. Demotivujúce myšlienky zamieňam s myšlienkami na to ČO mám natrénované (tým smerujem pozornosť na seba a energiu získavam) a na CIEĽ v danom tréningu či preteku (mal by byť samozrejme realistický). Pri takomto uvažovaní dávam priestor kreativite a to mi umožní vymyslieť AKO TO ZREALIZUJEM pre absolútnu spokojnosť. 

Vnímaj, hraj sa a prenášaj pozornosť. Buď ako žirafa z príbehu, ktorá dostala chuť na muškáty zo siedmeho poschodia a aj ty využi všetky možnosti či prednosti, ktoré máš. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *