#10 TRÉNING VS. PRETEKY

„Zdarnému cieľu predchádza cesta, ktorá má pre mňa obzvlášť výnimočný význam.“

V čase keď som sa začala hrať s behom, možnosťami, potenciálom a rozvojom môjho talentu, mala som v hlave, že napíšem článok k téme tréning vs. preteky. Tento nápad neprišiel len tak náhodou. Stále častejšie som sa totiž stretávala s otázkou: „Kedy ideš na preteky“ alebo „Prečo nepretekáš?“ Ľuďom jednoducho nešlo do hlavy prečo trénujem a na pretekoch ma vidia “ iba“ ako podporu môjho priateľa Kubka.

Vždy keď mi niekto položil túto otázku, napadlo mi v momente snáď 10 dôvodov prečo. Základná odpoveď bola vždy tá istá. Keď sa rozhodnem ísť na preteky, moje telo na to bude pripravené a budem si to vedieť predstaviť. Zároveň hľadám odpoveď na to, či si ľudia naozaj myslia, že tréning nie je potrebný. Na jednej strane je možné, že ich to pri tom pozlátku, ktoré pre niektorých preteky predstavujú nenapadlo. Druhou možnosťou ostáva, že naozaj nepozerajú na tréningový proces ako na jednu zo základných podmienok k tomu, aby športovec s vyšším cieľom okrem požadovaného výkonu zažíval aj radosť z pohybu – pre mňa je to napríklad aj fakt, že po prebehnutí cieľovej rovinky budem mať dostatok energie na základnú a rýchlu regeneráciu či radosť (jednoducho povedané “neumriem“ po dobehnutí do cieľa).

Po prebehnutí cieľovej rovinky chcem mať dostatok energie na základnú a rýchlu regeneráciu či radosť.”

V jazdeckom športe som bola zvyknutá na to, že základom po dobehnutí do cieľa je zdravie koňa ako živého tvora. Po prebehnutí cieľovej roviny teda nasledovala veterinárna prehliadka zvieraťa. Až keď bolo od veterinárov potvrdené, že by bol kôň schopný bežať ďalej a jeho zdravotný stav to dovoľuje, výsledok bol platný (išlo o metaboliku, chody koňa, celkový stav..). Tomu samozrejme predchádzalo množstvo hodín strávených v sedle a trénovanie schopností či zručností mňa aj koňa. Teda si myslím, že je fajn zahrnúť do celého procesu vedomosť o tom, ako na tom sme a zohľadniť to pri príprave s ohľadom na naše telo. Malo by byť pre nás dôležité konať tak, aby sme sa v dobre mienenom preteku nezničili presne tým štýlom, že to prinesie okrem fyzicky nežiadúcich následkov aj frustráciu.

„Keď sa rozhodnem ísť na preteky, moje telo na to bude pripravené a budem si to vedieť predstaviť.“

Zaujímavé je, že nikto z tých ľudí sa ma doposiaľ neopýtal otázku: „Ako pokračuješ v tréningu?“ „Aký je tréning?“ „Už si pripravená na to, aby si išla na preteky?“ Vždy keď sa teda stretnem v mojom okolí s tým opačným zmýšľaním, uvažujem o tom, že práve ten tréning je niečo čo predchádza preteku a využitiu všetkých doposiaľ nadobudnutých skúseností v tomto procese. Že ľudia to majú z môjho pohľadu akési prehodené. Okrem toho, preskočenie jedného základného kroku by mne osobne radosť neprinieslo. Práve naopak, nemala by som pocit, že som urobila v prípravnom čase tých 100 percent, ktoré boli v mojich silách.

Preteky môžu byť do istej miery pre niekoho tréning. Pre mňa hlavne čo sa týka zbierania pretekárskych skúseností. Môžem pretekať aj za účelom fyzického tréningu, avšak pre dosiahnutie žiadúceho efektu je pre mňa zatiaľ efektívnejšie využívať kvalitné tréningové jednotky, po ktorých stihnem zregenerovať. Je to pre mňa okrem iného aj akási úcta voči môjmu telu, pretože ho pripravím na záťaž, ktorú od neho budem na pretekoch vyžadovať. Kubko hovorí, že preteky sú najlepší tréning iba vtedy, ak vhodne zapadajú do konceptu našej prípravy smerom k primárnemu cieľu. Viac o tom píše vo svojom článku na: https://jakubsiarnik.sk/preco-nie-su-preteky-najlepsi-trening/ .

„Preteky môžu byť do istej miery pre niekoho tréning. Pre mňa hlavne čo sa týka  zbierania skúseností.“

Keď mám napísať pravdu, v športe som perfekcionista. Nič nenechám len tak plávať a nikdy si nepoviem, že nejak to dopadne. Moje rozhodnutia týkajúce sa trénovania a následných pretekov sú do istej miery závislé aj od tohto faktu. To samozrejme nič nemení na tom, že cepovanie a rozvoj zručností je základom k tomu, aby som si bola istá sama sebou a na preteky sa prihlásila. Myslím si, že dopriať telu dostatočnú prípravu na vyššiu záťaž (kde už je trochu viac potrebné dať energiu aj do psychického nastavenia ) je základ pre to, aby som si to naplno užila so všetkým čo k tomu patrí, aby som sa čo najviac priblížila k cieľu alebo ho dosiahla – (zdarný výsledok, ktorý budem v pretekoch považovať za cieľový).

Ľudí, ktorí sa rozhodnú pretekov zúčastniť vidím tak, že sú tu takí, ktorí chcú urobiť najlepší možný výsledok (pre seba) v danom čase a uvedomujú si, že niečo tomu predchádza. Potom sú tí, ktorí pôjdu na preteky aj za cenu nepripravenosti, pretože chcú zistiť ako na tom sú a možno je to pre nich iba krátko uspokojujúca výzva, pri ktorej im na výsledku nezáleží. (Samozrejme, pri istej úrovni výkonnosti môžu byť preteky dobrým tréningovým prostriedkom – viac v Jakubovom článku). Ani v jednom ani v druhom prípade nechcem tvrdiť, ktorý je správny. Ide o to, čo to konkrétnemu človeku na konci prináša, aké sú jeho preferencie a výber je samozrejme vždy na vás. Čo však môžem tvrdiť s absolútnou istotou je, že ja patrím do tej prvej skupiny. Neuspokojím sa s nejakým priebehom a výsledkom. Na preteky nejdem skúšať, čo to dá. Chcem tam ísť s jasným cieľom, ktorému predchádza 100 percentná príprava, taká akej som v danom čase schopná.

„Tréning je programovanie a privedie vás k vášmu konečnému cieľu.“

Keď sa trošku vrátim v čase, v mojej hlave zo začiatku blikalo svetielko s názvom preteky. Jedna vec je, že ste na niečo zvyknutí a tá druhá, že momentálna situácia bola zrazu iná a moja jazdecká prilba dostala čestné miesto v škatuli. Pomerne dosť som si to uvedomovala a vedela som, že otázka mojej pripravenosti bola a je dôležitejšia. Prípravu sme teda jasne nastavili a predstava nejakého behu kde sa stretne viac bežcov bola postupne opäť reálnejšia. Situáciu ale komplikovala pandémia, pre ktorú boli zrušené športové podujatia. Napriek tomu hlavy kreatívnych bežcov vymysleli niečo ako neoficiálne bežecké preteky na Baranec. Kubko v tom mal jasno, ja trošku menej. Asi ma už naozaj pozná natoľko dobre, že to vedel vyhodnotiť v tom čase za mňa. Bolo rozhodnuté a moje prvé (ne)preteky boli o pár dní na to.

„Na preteky chcem ísť s jasným cieľom, ktorému predchádza 100 percentná príprava.“

Baranec je pre mňa teda tým prvým pretekovým kopcom, kde som mohla naplno využiť moje doposiaľ nazbierané zručnosti v behu a zároveň získať nové skúsenosti pre ďalšie napredovanie v tomto športe. Týmto zážitkom som sa len utvrdila v tom, že cesta, ktorou smerujem je správna a smer jasný. Nakoniec to najhlavnejšie – nezabúdajte na to, že tréning je programovanie a privedie vás k vášmu vytúženému výsledku/cieľu.

Jeden komentár k “#10 TRÉNING VS. PRETEKY”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *